Bol som v triede detí predškolského veku, keď im pani učiteľka rozprávala príbehy z Biblie. Pretože im chcela urobiť krátku prestávku, vybrala z tašky ich obľúbené keksíky. Päťročného Jožka poprosila, aby za keksíky poďakoval. Vidieť a počuť, ako sa deti modlia, je vždy veľmi milé a krásne. Jožko – rovnako ako všetky ostatné deti – si zložil ruky, sklonil hlavu a začal svoju dokonalú modlitbičku: „Drahý Bože, ďakujem ti za moju mamu, môjho ocka, môjho brata, moju sestru, dedka… a ďakujem ti za tetu učiteľku. A ďakujem ti aj za tieto dobré keksíky…“ Uprostred modlitby Jožko zrazu zmĺkol. Po chvíli sa všetky deti začali vrtieť a byť nespokojné. Čakali sme a čakali… až nakoniec sa teta učiteľka celkom potichu spýtala Jožka, čo sa stalo. Jožko pomaly zdvihol hlavu a úplne pošepky sa spýtal: „Budeme aj niečo piť?“ Teta učiteľka pokývala, že nie. Jožko hneď zavrel oči, sklonil hlavu a povedal: „Amen.“

Je to lekcia o modlitbe pre všetkých – malých aj veľkých, ktorí majú sklon odriekavať naučené slová a vžité frázy bez toho, aby si plne uvedomovali, za čo sa vlastne modlia.


Zdieľať: