„Hej, Ján, môžeš mi požičať kľúč od miestnosti s počítačmi?“

„Istá vec, braček,“ odpovedal Ján s úsmevom a podal mi kľúč.

„Odopol som ho zo svojho krúžku, tak ho nestrať. Je to jediný kľúč v škole.“

„Neboj sa, budem dávať pozor. Ako sa ti vôbec darí?“

„Ach, Boh je dobrý.“ To bola Jánova obvyklá odpoveď. „Ako ti požehnal naposledy?“

Ján vedel, že som len nedávno uveril, preto využil každú príležitosť na rozhovor o Bohu. Chcel sa presvedčiť, či postupujem správne.

„Pekné od teba, že sa ma to pýtaš. Trápia ma nejaké otázky.“ A začal som: „Čo ak žiadne nebo neexistuje? Čo ak neexistuje večný život a tento život na zemi je všetko, čo máme? Čo ak sa život veriacich i neveriacich jednoducho skončí smrťou? Budeš aj tak kresťanom a budeš poslúchať Boha? Alebo so všetkým skončíš a budeš žiť tak, ako sa ti zapáči?“

Moje otázky Jána prekvapili. Zamračil sa. Chvíľu mlčal a potom ticho povedal:

„Budem sa držať Ježiša. Je to omnoho lepšie i ľahšie. Máš menej starostí s tým, čo jesť a čo si obliecť. Ak sa riadiš podľa Božích rád, nemusíš mať toľko problémov a trápenia.“

Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval: „Náš vzťah s Bohom je niečo viac než dar večného života. Je dôležité uvedomiť si, ako sa Boh o teba stará a zamilovať si ho.“

„Boh sa stará o všetky maličkosti?“ namietol som. „O to, čo budem jesť, čo si oblečiem?“

Ján prikývol.

„To nemyslíš vážne! Ako sa môže Boh postarať o všetky detaily môjho života? Nebuď smiešny! Myslím, že o maličkosti sa máme postarať my sami a za Bohom ísť len s dôležitými vecami.“

„Vahang,“ – jeho hlas bol plný lásky, nehy i naliehavosti – „Božia láska je oveľa osobnejšia, než si myslíš. Stará sa o celý tvoj život, aj o maličkosti. Budem sa modliť, aby ti Boh prejavil svoju starostlivosť a viem, že to aj urobí.“

„Uvidíme,“ povedal som. „Vďaka za kľúč.“

Jánove slová mi stále vírili hlavou. „Ján je asi blázon,“ myslel som si. „Ako môžem dôverovať Bohu vo všetkom? V otázke spasenia mu budem dôverovať, ale bol by som blázon, keby som mu dôveroval v bežných problémoch. Ako si môžem myslieť, že Boh…“

„Hej, Európan!“ prerušil akýsi hlas moje myšlienky.

Zdvihol som hlavu a videl skupinu spolužiakov hrať futbal. „Poď si s nami zahrať!“ kričali.

„Ľutujem, chlapci, dnes nemôžem. Musím pracovať s počítačmi.“

„Šprtoš! Šprtoš! Šprtoš!“

„Ja vám ukážem! Budete ľutovať deň, keď ste držali loptu v rukách!“ A rozbehol som sa k nim.

Po dvoch hodinách potu a driny sme skonštatovali, že sme si dobre zahrali a rozchádzali sme sa. Musel som ísť ešte k počítačom. Siahol som do vrecka po kľúč. No bolo prázdne. Spomalil som a nervózne som začal prehrabávať všetky vrecká. Nič som však nenašiel.

„Ach, nie! Ten kľúč som musel stratiť niekde na ihrisku!“

Rozbehol som sa späť. O chvíľu som stál na kraji veľkého, nepokoseného ihriska. S hrôzou som si uvedomil, že možno celú noc budem musieť kolenačky hľadať stratený kľúč. „Kde začať? Veď to ihrisko budem musieť prejsť miliónkrát! Kľúč môže byť hocikde! Ako som mohol byť taký idiot! Ako mohol byť Ján taký idiot a zveriť mi jediný kľúč? Prečo som len šiel hrať futbal? Ako som mohol…“

„Boh sa stará… osobne… o maličkosti…“ Začul som ozvenu Jánových slov. S radosťou som ich tentoraz privítal. Zavrel som oči a kráčajúc po ihrisku som sa modlil: „Drahý Bože, teraz máš príležitosť dokázať mi, že sa o mňa staráš alebo či ma vôbec počuješ. Viem, pre teba je to taká maličkosť – stratený kľúč. No ak ma počuješ a staráš sa o mňa, prosím, prosím, Bože, ja ho potrebujem nájsť. V Ježišovom mene, amen.“

Zastavil som sa a otvoril oči. S tlčúcim srdcom som sa zohol a pozrel do trávy. Presne pred mojimi topánkami, uprostred nepokoseného ihriska ležal kľúč od počítačovej učebne.

„On ma počul,“ zašepkal som. Moje srdce zmäklo. „On sa o mňa stará… Ach, Bože, ďakujem ti!“

Zdvihol som kľúč a utekal, kým som nestál pred známymi dverami. Zaklopal som. Otvoril mi Ján.

„Môžeme sa spolu modliť?“ spýtal som sa ho.

(Autor, Vahang Chačatrian, pôvodom z Arménska, vyrastal ako ateista. V roku 1995 prišiel ako študent do USA. Býval v kresťanskej rodine. Študoval na akadémii v Gaston (Oregon). Tam poznal Ježiša a 10.1.1999 bol pokrstený.)


Zdieľať: