Henrich Schlieman mal už od mladosti dve záľuby: archeológiu a cudzie jazyky. Večer čo večer sedel vo svojej malej podkrovnej izbičke bez kachieľ a pri svetle sviečky študoval. Sám priznáva, že nemal nejakú výnimočnú pamäť. Začal si ju cvičiť tak, že sa nahlas učil naspamäť jednu knihu za druhou. Po roku sa jeho pamäť zlepšila natoľko, že naučiť sa cudziu reč mu už nerobilo nijaké problémy. „Nepotreboval som viac než 6 týždňov, aby som plynulo hovoril a písal ktoroukoľvek rečou.“ Ako 24-ročný už ovládal 8 jazykov a stále pridával ďalšie.

Profesor Ignác Gelb ovláda 95 jazykov. Docent Pent Nurmekund hovorí a píše 100 jazykmi a nárečiami, pretože cudzie jazyky sa učí už od detstva. Carlo Togliavini ovláda 120 rečí. Naučí sa ročne 3 – 4 nové jazyky. Keď sa potrápi s nejakým ťažkým jazykom, napríklad albánčinou, turečtinou, alebo staroegyptským jazykom, oddýchne si pri nejakej ľahšej reči, alebo tak, že pripraví výber svetového humoru a preloží ho naraz do 20 jazykov.

Najľahšie sa cudzie jazyky učia maličké deti. Nepoznajú gramatiku, nevedia čítať ani písať, a predsa do tretieho roku života zvládnu akúkoľvek materinskú reč! Najprv sa naučia niekoľko slov a viet, tie opakujú donekonečna a potom už len pripájajú nové slovíčka.

Odborníci tvrdia, že najťažšie je zvládnuť prvý cudzí jazyk. Pri druhom, treťom, štvrtom… to vraj ide stále ľahšie a ľahšie.


Zdieľať: