V 14. storočí doktor Lehenstein vydal knihu, v ktorej uverejnil prípravu elixíru mladosti z konvaliniek. Účinky svojho receptu opísal tak lákavo, že odvtedy začali skoro v celej Európe považovať konvalinku za zázračnú bylinku, ktorá lieči všetky choroby a predlžuje život. Dokonca aj slávny astronóm Mikuláš Kopernik tomu uveril a nechal sa portrétovať s konvalinkou.

Ľudia v snahe čím skôr a čím viac omladnúť začali užívať čoraz väčšie dávky tohto elixíru, až kým sa viacerí neotrávili. Ukázalo sa totiž, že konvalinka obsahuje nielen liečivé, ale aj jedovaté látky. Tak sa z lieku stal jed. Odvtedy sa na konvalinku úplne zabudlo a ľudia starnú a zomierajú ďalej.

Pri každom lieku je aj dnes veľmi dôležité dodržiavať lekársky predpis. Nikdy neplatí, že ak zvýšime dávku liekov, skôr sa uzdravíme. Práve naopak, môže to byť veľmi nebezpečné.

Verilo sa tiež, že existuje krajina, ktorá oplýva zlatom a nesmrteľnými ľuďmi. Nazývali ju „Eldorádo“. Meno dostala podľa indiánskeho kmeňa Čibčov. Podľa starých povestí bol náčelník tohto kmeňa v určitý deň pri zvláštnom ceremoniáli po celom tele potrený zlatým prachom. Takýto celý „zlatý“ (el dorado) sa vydal na ďalekú cestu posvätným jazerom Guatavitu. Zlato objavoval tak, že sa ponoril do posvätných vôd jazera. Čibčovia verili totiž v tajomnú moc zlata a v to, že si ním môžu predĺžiť život.

Dvaja európski cestovatelia sa v prvej polovici 16. storočia rozhodli nájsť krajinu Eldorádo. Ich úsilie však bolo márne.


Zdieľať: