Keď Thomas Hearne spomína na svoju cestu do ústia rieky Coppermine hovorí, že deň po tom, čo sa vydali na expedíciu, skupina Indiánov im ukradla veľkú časť zásob. Toto nešťastie okomentoval poznámkou: „Naša batožina bola vďaka tomu oveľa ľahšia. Nasledujúceho dňa sa nám šlo oveľa ľahšie a príjemnejšie.“

Hearne akoby sa tým naučil veľmi zaujímavú a dôležitú lekciu – strata niekoľkých kusov mäsa a pár vriec múky neznamenala nič viac než uľahčenie cesty. Keby bol túto nepríjemnú situáciu riešil tak, že by sa utiahol do nejakej zapadnutej chatrče a zahorknutý s ťažkým srdcom sa snažil prežiť zo zásob, ktoré mu ostali, zrejme by sa utrápil takmer k smrti.

Naša reakcia na „straty“, ktoré nás v živote postihnú, závisí od toho, či život chápeme ako cestu, po ktorej kráčame (a vďaka strate sa nám pôjde ľahšie), alebo sme sa rozhodli zastať na jednom mieste a nepohnúť sa ďalej.


Zdieľať: