Istý zbožný kráľ bol veľmi znepokojený nevďačnosťou svojho kráľovského dvora. Rozhodol sa preto, že pripraví hostinu, na ktorú pozve všetkých svojich sluhov, slúžky, dvoranov, strážcov aj kuchárov. Keď sa všetci kráľovskí hostia usadili za stôl, do jedálne sa pomaly doknísal žobrák, s ktorým sa kráľ vopred dohodol. Žobrák si sadol, aj keď trochu nesmelo, ku kráľovskému stolu a začal sa kŕmiť jedlom pripraveným pre hostí. Keď sa najedol do sýtosti, bez slova vstal od stola a odišiel.

Všetci hostia sa začali hnevať a pohoršovať nad tým, čo si to ten drzý žobrák dovoľuje. Žiadali kráľa, aby im dovolil chytiť toho tuláka a odseknúť mu ruky za jeho bezočivosť a nevďačnosť.

Kráľ im odpovedal: „Tento žobrák sa len raz zachoval voči pozemskému kráľovi tak nevďačne, ako sa každý z vás správa k Bohu trikrát denne. Sadnete si k tomuto stolu a jete, kým vám brucho ráči. Potom vstanete a odídete bez toho, aby ste si uvedomili, že jedlo je Boží dar a aby ste mu aspoň jedným slovom zaň vyjadrili vďaku.“


Zdieľať: