Edmund bol obyčajný dedinský chlapec, ktorý pochádzal z Papakury – toho najzapadnutejšieho kúta anglickej kolónie – Nového Zélandu. Keď sa dozvedel, že je pozvaný do Anglicka, aby bol za zdolanie najvyššej hory sveta ocenený šľachtickým titulom, roztriasli sa mu kolená. Dokáže sa on, včelár, správať ako šľachtic? „Už nebudem môcť pobehovať po svojej farme len tak, v starých montérkach“, sťažoval sa zúfalo. „Asi si budem musieť kúpiť nové…!“

Potom nastal deň, keď počas veľkej slávnosti, na ktorej sa zúčastnilo 7 500 významných hostí, vstúpil do Buckinghamského paláca priamo do prítomnosti kráľovnej Alžbety. Voviedli ho do slávnostnej siene, kde sa zhromaždili šľachtici a významné osobnosti. Kráľovná bola vtedy mladá a veľmi krásna. Vyzvala ho, aby pokľakol. Potom vzala do ruky malý meč, zľahka sa dotkla jeho oboch ramien a povedala: „Sir Edmund, povstaňte!“ Tak sa z obyčajného dedinčana stal zo dňa na deň šľachtic.

Keď ho kráľovná takto ocenila, Ed si uvedomil, že to nie je len mimoriadna pocta, ktorú si nijako nezaslúžil, ale aj vážny záväzok. Rozhodol sa robiť česť svojej ríši. Neskoršie roky jeho života ukázali, že podľa svojho rozhodnutia aj konal.

Každého z nás chce Pán Boh poctiť mimoriadnou priazňou a prijať nás za svojich synov a dcéry. Stať sa členmi kráľovského rodu, to je naozaj mimoriadna pocta, ktorá aj nás zaväzuje žiť tak, aby sme svojmu kráľovi robili česť.


Zdieľať: