Keď William Herschell povedal svojim priateľom, že by sa chcel stať astronómom, smiali sa.

„Ty si predsa muzikant,“ povedali mu. „Nechaj planéty astronómom v Greenwich. Oni sú na to odborníci.“

William Herschel žil v malom mestečku v Anglicku. Komponoval skladby a učil hudbu. Mal 35 študentov. Hral na organe a dirigoval spevácky zbor. Neskôr, okrem mnohých ďalších povinností, sa stal tiež dirigentom orchestra.

Každý večer pred spaním si William v posteli čítal. Okolo neho boli kopy kníh o hudbe, matematike, optike a astronómii.

Len čítať o astronómii – to Williama neuspokojovalo. Túžil vidieť ten úžasný svet opísaný v knihách o hviezdach a planétach.

„Nemáš teleskop,“ pripomínali mu priatelia.

A mali pravdu. Dobrý teleskop stál viac, než si William mohol dovoliť. Nakoniec si predsa našetril dosť peňazí na to, aby si mohol aspoň na tri mesiace požičať jeden teleskop. Každý večer, keď bolo jasno, pozoroval William hviezdnatú oblohu.

Malým teleskopom odhalil oslnivo biele mračná Venuše, červený povrch Marsu, štyri mesiace na obežnej dráhe okolo Jupitera a tajomné prstence Saturnu.

Každý večer, keď dirigoval v orchestri, sa susedia zabávali na tom, ako vždy cez prestávku vybehol von, preskočil živý plot a vydláždenou ulicou bežal domov. Niekoľko minút sa pozeral do teleskopu, ktorý stál v jeho záhrade a potom zas utekal späť, aby dokončil koncert.

Tri mesiace ubehli veľmi rýchlo. Keď nastal čas teleskop vrátiť, jeho priatelia si mysleli, že už bude konečne spokojný. „Teraz už hádam nechá planéty astronómom,“ vraveli si.

Williamovi to však nestačilo. Povedal si, že musí mať vlastný teleskop. „Keď si ho nemôžem kúpiť, tak si ho vyrobím,“ rozhodol sa.

Ako ho skladal, sestra Karolína mu čítala návod a dávala mu jesť, keď zakladal zrkadlá. Písala si poznámky o zostrojovaní, ako aj o tom, čo cez teleskop videl.

Prvý teleskop, ktorý vyrobil, nebol taký dobrý, ako predpokladal, no bol lepší ako žiadny. Len čo dokončil prvý, hneď začal pracovať na druhom. Na každom teleskope, ktorý zostrojil, sa naučil, ako ten ďalší vylepšiť.

„Čo by som mal skúmať svojím teleskopom?“ uvažoval William. „Planéty? Nie, to robia profesionálni astronómovia s vynikajúcimi teleskopmi. Zostávajú mi hviezdy. Budem skúmať všetky hviezdy, ktoré svojím teleskopom uvidím,“ rozhodol sa.

Každú hviezdu, ktorá sa objavila v okulári teleskopu, William pozorne preskúmal. Niektoré hviezdy boli veľmi jasné, iné zahmlené. Niektoré mali sýtu červenú farbu, iné boli jasnomodré. Niektoré svoj jas i menili. Niektoré sa objavili vo dvojici, iné v trojici a niekedy uvidel obrovský zhluk mnohých tisícok hviezd.

William pozoroval tento neznámy svet. Trvalo mu to štyri roky. Objavil 2000 dvojhviezd a 2500 hviezdnych zhlukov.

Mnohí si mysleli, že to bol premárnený čas. Mohol William objaviť niečo, čo profesionálni astronómovia ešte nepoznali?

Raz v utorok večer, 13. marca 1781, William pozoroval súhvezdie Taurus. Objavil tam nejasný svetelný bod. Bol to zahmlený predmet šiesteho stupňa hviezdnej veľkosti. Za jasnej noci, bokom od jasných hviezd, mohol hviezdu šiesteho stupňa hviezdnej veľkosti slabo vidieť človek s ostrým zrakom. Na rozdiel od hviezd, ktoré vyzerajú ako špendlíková hlavička, tento objekt mal presný disk – podobal sa na planétu!

Nový predmet sa pohyboval tak pomaly, že jeho obežná dráha musela byť od Slnka ďalej než dráha Saturna. To, že bol viditeľný na takú veľkú vzdialenosť, znamenalo, že to musí byť niečo obrovské – takmer také veľké ako Saturn. William objavil novú planétu!

Objav Williama Herschela vyvolal rozruch v astronómii i v celom vedeckom svete. Niektorí si mysleli, že všetky dôležité objavy sú už urobené, stačí len spresniť a zdokonaliť už existujúce fakty.

No William Herschel dokázal, že to tak nie je. Objavil celý nový svet! Nová planéta dostala meno podľa prvého boha nebies v gréckej mytológii – Urán.

Kráľ George menoval Williama Herschela kráľovským hvezdárom. Teraz už mohol venovať všetok svoj čas pozorovaniu hviezd.

William často pozoroval svoju planétu. V roku 1787 objavil, že okolo Uránu obiehajú dva mesiace. Nazval ich Titánia a Oberón.

V roku 1816 udelil kráľ George Williamovi titul rytiera – Sir William Herschel.

Napriek takejto veľkej pocte zostal William zbožným a pokorným kresťanom, známym svojou láskavosťou. Veril, že nebo zvestuje dielo Božích rúk. Raz povedal: „Hvezdár, ktorý nie je zbožný, musí byť blázon.“

William zomrel v roku 1822 vo veku 84 rokov. Mimochodom, 84 rokov je čas, za ktorý prejde Urán svoju dráhu okolo Slnka. Dnes je William Herschel známy tým, že bol hvezdárom-amatérom, ktorý objavil novú planétu. A podarilo sa mu to doma vyrobeným ďalekohľadom, ktorý mal postavený v záhrade.


Zdieľať: