Je to naozaj strašidelná ozruta, pretože je dlhý až 6 metrov a váži okolo 750 kg. Celý je chránený hrubou kožou s výrastkami. Pripadá nám ako pozostatok predhistorických oblúd, ktorý akosi zabudol vyhynúť. V okolí väčšiny afrických riek sú jeho ohromné zubiská postrachom pre všetko živé. Zo všetkých zvierat usmrtí každý rok v Afrike najviac ľudí práve krokodíl nílsky.

Táto obluda sa ukrýva pod vodou pri brehoch rieky. Nad hladinou má ako periskopy vystrčené len oči, ktorými pozorne sleduje okolie a nosné dierky, ktorými dýcha. Takto nehybne vydrží ležať aj celé hodiny. Vyzerá ťarbavý a nemotorný. Keď sa však priblíži človek alebo zviera, aby sa napilo, zrazu bez výstrahy zaútočí tak rýchlo a svižne ako had. Korisť zdrapí ostrými zubami a zavlečie do hlbiny, kde ju utopí. Potom ju vyvlečie na breh a pomaly zožerie.

Toto strašné zviera však vie byť aj jemné a nežné. Predstavte si, že to veľké krokodílisko sa rozmnožuje bielymi vajíčkami (podobne ako vtáky), ktoré sú niekoľko stonásobne menšie ako dospelý krokodíl! Samica ich v počte 30 – 70 nakladie do piesku a potom ich celé tri mesiace pozorne stráži. Keď sa mláďatká vo vajíčkach začnú ozývať, matka vyjde na breh, vyhrabe ich z piesku a pomáha im pri vyliahnutí. Vyliahnuté mláďatká potom po jednom odnáša jemne v papuli do vody, aby sa nestali korisťou dravcov – hyén, bocianov či orlov.

Krokodílie matky si dokonca v tŕstí medzi kríkmi robia úkryt – akúsi škôlku, kde mláďatá vychovávajú a chránia, kým nie sú sebestačné. Takto sa aj ten najkrutejší dravec spomedzi plazov prejavuje ako jemný a citlivý rodič, ktorý s láskou opatruje a chráni svoje mláďatká.

Podobne je to aj s nami ľuďmi. Niektorí sa správajú hrubo ako krokodíly. A predsa, aj v srdci toho najkrutejšieho človeka je semienko lásky. Keď sa prebudí k životu, zrazu sa ukáže, že aj on vie byť jemný a nežný. Len mu na to musíme dať príležitosť.


Zdieľať: