Aj keď rodičia malého Miloša neboli kresťanmi, učili ho Ježišovu modlitbu „Otče náš“. Vždy večer pred spaním sa s ním krátko pomodlili: „Drahý Bože, požehnaj ocka, mamku i Miloška a urob ho dobrým chlapcom.“ Keď Miloško povyrástol, modlil sa túto modlitbičku sám.

Raz večer, keď sa pomodlil, spýtal sa mamy: „Mami, ty sa modlíš?“

„Nie, zlatko.“

„A ocko sa modlí?“

„Nikdy som ho nepočula modliť sa.“

„Tak prečo sa ja musím modliť?“

„Aby si bol dobrý. Nechceš byť azda dobrý?“

„Chcem byť dobrý. Ale prečo sa ty a ocko nemodlíte?“

„Nás to rodičia nenaučili.“

„Mami, nemyslíš si, že od takého chlapca, ako som ja, čakáte príliš veľa? To sa mám modliť za celú rodinu? Myslím si, že ty a ocko by ste mi mali aspoň trochu pomôcť.“

A tak chtiac-nechtiac rodičia sa začali modliť tiež.


Zdieľať: