Keď bol Theodore Roosevelt americkým prezidentom, vybral sa raz na poľovačku do Afriky. Na lodi, ktorou sa vracal späť do Spojených štátov, bol aj jeden misionár, ktorý žil asi štyridsať rokov medzi domorodcami v odľahlej osade v džungli. Aj on sa vracal domov.

Keď sa už loď blížila k prístavu, davy ľudí sa tlačili na brehu a kričali na slávu vracajúcemu sa prezidentovi. Nebol tam však ani jeden jediný človek, ktorý by čakal a vítal vracajúceho sa misionára. Na chvíľu sa tohto Božieho muža zmocnila sebaľútosť. Pomyslel si:

„Keď sa prezident vracia domov z krátkej poľovačky, prídu ho privítať a pozdraviť stovky ľudí. Ale, Pane, keď jeden z tvojich misionárov prichádza po celoživotnej službe domov, nepríde ho privítať ani jeden človek.“

Hneď na to akoby mu Pán Boh zašepkal: „Ale, môj drahý syn, ty predsa ešte nie si doma!“


Zdieľať: