
Nikdy nevieš, do akej miery niečomu naozaj veríš, kým sa to nestane otázkou tvojho života alebo smrti.
Kyvadlo
Na strednej škole som dostal za úlohu pripraviť si pokus k novému učivu. Profesor hodnotil našu aktivitu a tvorivý prístup k práci. Téma učiva znela: Kyvadlo. Dvadsať minút som dôkladne študoval fyzikálny zákon, ktorý definuje pohyb kyvadla. Kyvadlo sa nikdy nemôže vrátiť do vyššieho bodu, než z akého bolo uvoľnené. Gravitácia a trenie spôsobujú, že sa nevráti do toho istého bodu, ale vždy sa zastaví trochu nižšie, ako bolo pôvodne.
Každý jeho kývavý pohyb vytvára menší a menší oblúk, až kým sa v určitom bode nakoniec úplne nezastaví. Tento bod sa nazýva stav rovnováhy a všetky sily pôsobiace na teleso sú v tomto bode rovnaké.
Pripravil som si preto detskú topánku a pripináčikom som ju o šnúrky upevnil na tabuľu. Potiahol som ju hore do jednej strany a kriedou na tabuľu označil bod, z ktorého som ju pustil. Vždy keď sa ku mne vrátila, som to miesto na tabuli označil. Trvalo to menej než minútu, kým sa dolu celkom zastavila.
Keď som pokus ukončil, označené miesta na tabuli dokazovali moje tvrdenie. Potom som sa spýtal, koľkí v triede veria tomu, že zákon o kyvadle je naozaj pravda. Ruky zdvihli všetci spolužiaci, dokonca aj profesor. Vstal z lavice a prišiel dopredu mysliac si, že môj pokus sa už skončil. Ale mýlil sa. Všetko sa ešte len začínalo.
V našej učebni zo stropu viselo na silných popruhoch staré ťažké kyvadlo, ktoré vážilo takmer 60 kg. Občas sa používalo na fyzikálne pokusy.
Vyzval som profesora, aby vyliezol na stôl a sadol si tam na stoličku chrbtom k stene. Potom som zdvihol ťažké kyvadlo a pritiahol som ho až na niekoľko centimetrov pred jeho nos. Ešte raz som zopakoval zákon. Potom som povedal: „Ak tento zákon naozaj platí, potom tento kus kovu, keď ho pustím, urobí kývavý pohyb cez miestnosť a vráti sa do bodu, ktorý bude ležať o niekoľko centimetrov nižšie, než teraz. Vášmu nosu teda nehrozí nijaké nebezpečenstvo.“
Zopakoval som zákon ešte posledný raz. Pozrel som sa mu do očí a spýtal som sa ho: „Pán učiteľ, naozaj veríte, že tento zákon platí?“ Nastala dlhá pauza. Po chvíli ticho zašepkal: „Áno.“
Pustil som kyvadlo. Až svišťalo, keď letelo cez triedu. Na druhom konci oblúka na moment zastalo a začalo sa vracať späť. Nikdy v živote som nevidel taký rýchly reflex. Učiteľ doslova letel zo stola. Šikovne som sa vyhol kyvadlu a spýtal sa triedy: „Naozaj pán učiteľ verí tomu, že platí tento zákon?“
Študenti jednomyseľne odpovedali: „Nie!“