V Portugalsku stojí na vrchole útesu starobylý kláštor. Návštevníkom, ktorým sa podarí dostať sa na vrchol, je odmenou nádherný pohľad na krajinu. Je tu však jeden problém. Jediný spôsob, ako sa možno dostať do kláštora, je nechať sa vytiahnuť na útes v prútenom koši uviazanom na lane.

Jedného dňa odchádzal z kláštora sprievodca s istým návštevníkom. Keď ich šedivý mních spúšťal v koši dolu útesom, kôš sa rozhojdal na hornatou kotlinou. Nervózny návštevník sa otočil k svojmu sprievodcovi a chvejúcim hlasom sa spýtal: „Prosím vás, ako často tu menia lano?“ Sprievodca s kamennou tvárou odpovedal: „Zakaždým, keď sa staré lano roztrhne.“

Tisícky ľudí sa rútia životom. Každý večer sa vracajú domov vyčerpaní. Časom pocítia chronickú vyčerpanosť. Hrozí, že lano sa každú chvíľu pretrhne. Čo nás prinúti spomaliť?


Zdieľať: