Wilma nemala dobrý štart do života. Detská obrna jej pokrivila ľavú nohu a tak musela chodiť s barlami. Po ťažkých siedmich rokoch liečenia mohla konečne chodiť bez bariel. Keď mala 12 rokov, skúšala hrať v basketbalovom družstve, ale nedarilo sa jej. Rozhodla sa však, že sa nevzdá. Každý deň trénovala s kamarátkou a dvoma chlapcami. O rok sa opäť stala členkou družstva. Pri hre ju pozoroval školský tréner behu a povedal jej, že by ju rád trénoval ako bežkyňu. Keď mala 14 rokov predbehla najrýchlejších šprintérov Spojených štátov. V roku 1956 sa Wilma stala členkou olympijského tímu, ale na samotných hrách nebola úspešná. Toto trpké sklamanie ju motivovalo k tomu, že bola k sebe ešte prísnejšia a viac trénovala. Výsledok? Na olympijských hrách v Ríme v roku 1960 získala Wilma Rudolphová tri zlaté medaily, čo sa žiadnej žene pred ňou nikdy nepodarilo.


Zdieľať: