Na pošte padol jednej pracovníčke do oka list adresovaný „Bohu“. Podľa rukopisu usúdila, že to písalo dieťa. Nevedela, čo s tým listom urobiť. Napokon sa rozhodla, že list otvorí. Bolo v ňom napísané: „Drahý Bože, volám sa Jakub. Mám šesť rokov. Otca už nemám, pretože mi zomrel. Mame je veľmi ťažko, lebo sa musí starať nielen o mňa, ale aj moju sestru. Poslal by si mi, prosím ťa, 1500 korún?“

List ju dojal. Ukázala ho aj svojim spolupracovníčkam. Rozhodli sa, že sa poskladajú a peniaze pošlú tejto rodine. Podarilo sa im však dať dokopy len 1300 korún.

O pár týždňov neskôr dostali ďalší list. Chlapec v ňom ďakoval Bohu za peniaze a končil ho takouto prosbou: „Pane Bože, nabudúce pošli peniaze priamo k nám domov. Keď ich posielaš cez poštu, 200 korún si odpočítajú.“


Zdieľať: