Istý zbožný kresťan sa každý deň niekoľko minút modlil a rozjímal v spálni. Vždy si prečítal niektorú časť Písma, potom nasledovala chvíľa tichého rozjímania a modlitba. Ako čas plynul, jeho modlitby sa stávali dlhšie a intenzívnejšie.

Tento muž mal mačku. Vážil si a dodržiaval tento čas ticha v spálni. Je zaujímavé, že jeho mačka tiež. Vynucovala si jeho pozornosť, nahlas priadla a obtierala sa oňho. Stále viac ho to vyrušovalo pri modlitbe, preto jej dal na krk obojok a zakaždým, keď nechcel, aby ho počas modlitby vyrušovala, priviazal ju o posteľ. Zdalo sa, že mačke to až tak nevadilo a muž mohol nerušene rozjímať.

Roky plynuli. Dcéra tohto zbožného kresťana si všimla, aký veľký význam má pre otca táto chvíľa modlitby. Keď sa vydala a začala si vo svojej rodine vytvárať určitý režim dňa, rozhodla sa, že aj ona bude robiť tak, ako to robieval jej otec. Poriadne priviazala mačku k posteli a potom si čítala a modlila sa. Jej generácii však začal čas plynúť akosi rýchlejšie, preto nemohla stráviť na modlitbách toľko času, koľko jej otec.

Prišiel deň, keď jej syn dospel a chcel si tiež zachovať rodinné tradície, ktoré tak veľa znamenali pre jeho matku a starého otca. Ale tempo života bolo stále rýchlejšie. Jednoducho nebol čas na také zložité operácie ako je modlitba, čítanie Biblie a rozjímanie. Preto ich zo svojho denného programu vylúčil. Ale aby pokračoval v rodinnej náboženskej tradícii, každý deň kým sa obliekol priviazal rodinnú mačku k posteli.

Po rokoch síce ešte stále v rodine priväzovali mačky k posteli, ale nikto už nevedel prečo. Jednoducho to bola stará rodinná tradícia. Vieru i duchovný život nahradil nezmyselný zvyk.


Zdieľať: