Zvieratká si rôznym spôsobom ukrývajú svoju potravu na zimu. Premýšľajte chvíľu o tom, ako na to mohli prísť. Alebo ich to niekto naučil?

Napríklad tesárik žltohrdlý je druh ďatľa, ktorý to robí veľmi zaujímavo. V jeseni zbiera žalude, oriešky, jadierka i mandle. Pre každý oriešok vyďobe do tvrdého stromu presne takú dierku, aby sa tam plod mohol úplne tesne vmestiť. Márne potom veveričky obchádzajú zásobník orieškov, ktoré si ďateľ nachystal. Z dierky ich vybrať nedokážu. Ďatle to však svojím ostrým zobákom urobia celkom pohodlne a vďaka tomu majú celú zimu dostatok výbornej potravy.

Volavka zelená zase loví ryby na návnadu. Najprv chytí chrobáka, ktorého položí na vodnú hladinu blízko pri brehu. Trpezlivo striehne, kým sa nejaká rybka na návnadu neulakomí. Potom rýchlo zaútočí a obed je hotový! Veru, ani rybári nevymysleli nič nové, len opakujú to, čo zvieratká vedeli už pred stáročiami.


Zdieľať: