Po niekoľkých mesiacoch za múrmi kasární som konečne dostal opušťák. Po popoludňajšom prečítaní rozkazu som rýchlo utekal na vlak. Stihol som ho len vďaka tomu, že výpravca vo štvrtok a v piatok vždy chvíľu zdržal odchod vlaku.

Po desaťhodinovej nočnej ceste som zrazu z trolejbusu uvidel svetlo nad vchodovými dverami domu, v ktorom sme bývali. Že by naši zabudli večer zhasnúť?

Keď som prichádzal k dverám a chystal sa zazvoniť, dvere sa zrazu otvorili. Mamka na mňa čakala. Bolo pol štvrtej ráno. Vďaka meškaniu vlaku som prišiel o dve hodiny neskôr.

To však nebolo všetko. V hrnčeku na stole som mal pripravené teplé mlieko a chlieb s maslom a medom. Chcel som si pred jedlom umyť ruky a pritom som zistil, že v kúpeľni mám pripravenú vaňu s teplou vodou. Po jedle som ešte v posteli našiel dve termofľaše, vďaka ktorým bola príjemne vyhriata.

A kým som v teplej posteli rýchlo zaspal, mamka ešte nachystala raňajky pre ocka a súrodencov, predvarila obed a potom šla do práce.

Moja mamka nemala vo zvyku hovoriť o láske. Ona lásku k nám prežívala a dávala nám ju najavo v každodennom živote.


Zdieľať: