Malý chlapec sa jedného dňa vracal behom zo školy. Keď už bol vo dverách, veselo vykrikoval: „Hurá, už som doma! Hurá, už som doma!“

Práve bola u nich na návšteve suseda, ktorá bývala sama, a tak sa ho spýtala: „Janko, prečo niekedy neprídeš aj ku mne? Veď náš dom je taký istý ako váš, dokonca aj všetky izby sú rovnaké! Bol by si takmer ako doma a ja by som nebola sama.“

Janko chvíľu rozmýšľal a potom povedal: „U vás by mi nebolo tak dobre ako doma. Nebol by som tam šťastný.“

„Prečo ti je doma tak dobre, že sa vždy zo školy vraciaš behom, aby si bol doma čím skôr?“ spýtala sa suseda.

Janko o tom ešte nikdy nerozmýšľal. Nemusel si však dlho lámať hlavu nad tým, prečo je to tak. Rozbehol sa k mame, silno ju objal okolo krku a povedal: „Myslím, že je to preto, že je tu moja mama.“


Zdieľať: