Mladá mama uložila svoje dieťatko do postieľky. Keď zaspalo, odišla na chvíľu ku kamarátke, ktorá bývala o niekoľko domov ďalej. Už predtým tak urobila niekoľkokrát a nič sa nestalo. Preto aj teraz predpokladala, že bude všetko v poriadku.

Keď sa priateľky stretli, samozrejme si toho chceli veľa povedať. Náhle k nim prenikol zvuk sirény hasičského auta.

„Neboj sa,“ hovorí susedka, „pravdepodobne nehorí nič iné len tráva. V tomto horúcom počasí to nie je nič zvláštne.“

Ale siréna sa ozývala znovu a znovu.

„Musí to byť niečo vážne,“ povedala mladá mamička.

„Nerob si zbytočné starosti. Určite horí niekde ďalej,“ utešovala ju priateľka.

„Len počúvaj! Sirénu počuť niekde tu blízko. Pozri! Ľudia utekajú po našej ulici. Bežia smerom k nášmu domu!“

A bez akýchkoľvek ďalších slov vybehla von a utekala domov, čo jej sily stačili.

Obraz, ktorý uvidela, ju do kostí zamrazil. Celý ich dom bol v plameňoch! Dym už prenikal cez každú škáru na streche.

„Moje dieťa! Moje dieťa!“ vykríkla celá zdesená a predierala sa pomedzi ľudí k horiacemu domu. Odstrčila požiarnika, ktorý sa pokúšal zadržať ju a utekala ďalej.

Vbehla do domu plného plameňov a dymu, schmatla svoje dieťa a chcela vybehnúť von. Otupená dymom však spadla na zem. Keby ju požiarnik nevytiahol von, asi by sa to pre nich neskončilo dobre.

Dieťa bolo zachránené, no matka utrpela vážne popáleniny. Priatelia ju naložili do sanitky a odviezli do nemocnice. Ruky, ktoré zachránili život malému dievčatku, zostali v dôsledku veľkých popálenín znetvorené a zmrzačené.

Prešli týždne, mesiace, roky. Malé dievčatko vyrástlo a začalo si všímať veci okolo seba.

Jedného dňa, keď mala Katka osem rokov a mamička umývala riad, zrazu uvidela niečo, čo si ešte nikdy nevšimla.

„Mami!“ zvolala, „ty máš ale škaredé ruky!“

„Áno, miláčik,“ povedala mama ticho. „Sú naozaj škaredé!“

„Ale prečo, mami? Veď všetci ostatní majú pekné ruky!“ povedala netušiac, ako každé slovo pichlo mamu pri srdci. V očiach sa jej objavili slzy.

„Mami, prepáč! Povedala som niečo zlé?“

Mamička chytila Katku za ruku a šli si spolu sadnúť.

„Niečo ti musím porozprávať, miláčik,“ povedala.

Potom jej vyrozprávala príbeh, ktorý doteraz Katka nemohla pochopiť. Rozprávala jej o požiari, o ľuďoch, ktorí sa ju snažili zadržať, o tom, ako sa vrhla do horiaceho domu, ako schytila svoje dieťatko z horiacej postieľky, ako ju zachránili.

„Dovtedy som mala ruky krásne,“ povedala. Katka vzala mamine ruky do svojich a so slzami v očiach povedala: „Drahá mamička, to sú tie najkrajšie ruky na celom svete!“

Sú ešte jedny ruky, ktoré utrpeli rany namiesto nás – ruky Pána Ježiša, ktoré boli pribité klincami ku krížu. Jazvy po týchto ranách zostanú na jeho rukách naveky. Keď sa s ním v nebi stretneme a spýtame sa ho: „Čo sa ti stalo?“ porozpráva nám obdivuhodný príbeh spasenia. Potom, podobne ako Katka, zvoláme: „To sú tie najkrajšie ruky na celom svete!“


Zdieľať: