Rozmýšľať a rozjímať. Matky to vedia najlepšie. Podľa názoru mužov by o niečom nemuseli až toľko rozmýšľať. Ženy sú však nastavené inak než muži.

Matky sú starostlivé. Taká bola aj moja mama. O každom zo svojich štyroch detí si viedla malý zápisník. Vložila si doň prvý pramienok mojich vlasov, poznamenala, kedy som sa začal plaziť a kedy chodiť, viedla si priebežne záznamy o mojej výške a hmotnosti, zapisovala moje prvé slová a vety.

Taká bola aj Mária, Ježišova matka. Poznámkový blok mala vo svojom srdci. Musel to byť pozoruhodný zápisník. Začína správou o anjelovi, ktorý jej oznámil, že ako panna porodí syna a že jej dieťa bude Božím Synom a Mesiášom. Potom doň zapísala príbeh o pastieroch. Nezabudla ani na mudrcov z Východu, ktorí putovali za hviezdou a prišli si uctiť kráľa Izraela. Takéto udalosti by prinútili rozjímať každú matku.

Sú v ňom však zaznamenané aj temné stránky Ježišových raných rokov, pri ktorých by sa zachvelo srdce každej matky. Jeho narodenie motivovalo Herodesa k tomu, že zmasakroval všetky malé deti v Betleheme a okolí. Oni sa tragédii len tak-tak vyhli vďaka tomu, že utiekli do Egypta. Bolo tu aj rozporuplné Simeonovo posolstvo, ktorý v Ježišovi rozpoznal Spasiteľa. Spomenul však aj meč, ktorý prenikne Máriiným srdcom.

Nie div, že Mária rozmýšľala o všetkých týchto veciach a uchovávala ich vo svojom srdci.

My by sme mali robiť to isté. Každý deň máme uvažovať o Ježišovi a pripomínať si jeho slová a činy.


Zdieľať: