Michal a Samuel bývali s rodičmi hneď vedľa domu, kde žila ich babička. Mohli k nej každú chvíľu zabehnúť.

Jedného dňa ocko opravoval auto. Chlapci stáli pri ňom, pretože im nesmelo uniknúť nič z toho, čo ocko robil. Obaja mu chceli pomáhať.

„Michal, kde je anténa, ktorú som nedávno odmontoval? Hrali ste sa s ňou, pamätáš sa?“

„Anténa?“ premýšľal Michal. „Je u babičky. Zabudol som ju tam.“

„Tak mi ju prines, prosím ťa. Chcem ju znovu namontovať.“

Michal utekal ku babičke. Zaklopal na dvere, otvoril a kričal: „Babička, nevidela si náhodou ockovu anténu z auta? Včera večer som ju tu niekde zabudol a ocko ju teraz potrebuje.“

„Ale áno, je v tej skrini s policami.“

„Tak si ju vezmem,“ povedal Michal.

„Nie, nie, počkaj chvíľu. Keď doumývam riad, pôjdeme po ňu spolu. Hneď to bude.“

Michal vyšiel na verandu a otvoril skriňu. Prezeral si všelijaké veci, ktoré mala babička uložené v polici. Potom uvidel anténu. Bola celkom hore.

„Prečo mám čakať na babičku?“ divil sa. „Skúsim si ju vziať sám. Ocko čaká, babička má veľa práce. Keď si ju vezmem sám bude rada, že som jej pomohol.“ Vzal si vysokú stoličku, ktorá stála vedľa a postavil ju pred otvorenú skriňu. Potom na ňu vyliezol. Ani tak však nedočiahol na vrchnú policu. Vkročil preto ľavou nohou na jednu z poličiek. Teraz ju už takmer mal. V tom sa mu však noha pošmykla. Snažil sa niečoho sa zachytiť, aby nepadol, no nanešťastie sa chytil práve misy plnej vajíčok.

A tak sa Michal rútil k zemi a za ním misa s vajíčkami a ešte niekoľko ďalších predmetov. Jeho výkrik a ranu bolo počuť nielen u babičky, ale až u nich doma.

Babička pribehla, kľakla si k nemu a spýtala sa: „Stalo sa ti niečo?“ Z tváre mu pritom zotierala rozbité vajíčka.

„Neviem,“ odpovedal Michal a pustil sa do plaču. „Čo to mám na sebe? Je to také odporné!“

„Zhodil si na seba misu plnú vajec, Michal. Práve preto som ti povedala, aby si na mňa počkal.“

O chvíľu dobehol ocko s mamou. Kým mama s babičkou upratovali verandu, ocko Michala odviedol domov a umyl. S úsmevom poznamenal: „Tak dnes si mal skutočný žĺtkový šampón.“

Teraz sa konečne usmial aj Michal. Potom ale začal opäť vzlykať. „Ocko, urobil som niekoľko chýb. Mal som počkať na babičku. Myslel som si, že to dokážem sám. Chcel som jej pomôcť, ale zatiaľ som jej pridal oveľa viac práce a pritom rozbil všetky vajíčka. Nabudúce ju už určite poslúchnem.“


Zdieľať: