Jedna pani, ktorá bývala v meste, si kúpila vzácne a milé zvieratko – medvedíka čistotného. Keď sa to dopočul jej známy, majiteľ zoologickej záhrady, chcel jej dať niekoľko užitočných rád. Vysvetlil jej, že v dôsledku určitých hormonálnych zmien v novom prostredí dochádza po nejakom čase v správaní medvedíkov čistotných k zmene a na svojho majiteľa zaútočia. Zvyčajne sa to prejaví po 24 mesiacoch. Asi 10-kilogramový medvedík môže mať pri útoku silu veľkého psa. Tento pán považoval za svoju povinnosť upozorniť priateľku, aby bola opatrná a pozorne sledovala zmeny v správaní svojho miláčika. Zdvorilo počúvala, keď jej vysvetľoval, že také milé zvieratko môže byť veľmi nebezpečné. Na jeho slová reagovala tak, ako to ľudia zvyknú: „Mne sa niečo také nemôže stať. V mojom prípade to bude iné…!“ A s úsmevom na perách dodala: „Určite mi neublíži. Tento môj milý medvedík určite nie!“

O tri mesiace neskôr sa pani podrobila plastickej operácii po tržných ranách na tvári, keď na ňu jej „miláčik“ „z ničoho nič” zaútočil.

Nebuďme si istí, že práve nám sa to nemôže stať…


Zdieľať: