Istá žena sa rozhodla zavraždiť prvú anglickú kráľovnú Alžbetu (1558-1603). Prezliekla sa za chlapca a ukryla v jej spálni. Bola však odhalená.

Žena si uvedomila, že nemá nijakú nádej. Hodila sa pred kráľovnú na kolená a doslova žobrala, aby s ňou mala kráľovná zľutovanie a udelila jej milosť. Kráľovná sa na ňu chladno zadívala a pokojne povedala: „Ak ti preukážem milosť, čo mi sľúbiš?“ Žena sa na ňu pozrela a povedala: „Milosť, ktorá dáva podmienky a čaká sľuby, nie je milosť.“

Kráľovná sa chytila tejto myšlienky a povedala: „Máš pravdu. Udeľujem ti milosť.“ Žena odišla od kráľovnej ako slobodný človek.

Dejiny hovoria, že od tejto chvíle kráľovná Alžbeta nemala vernejšiu a oddanejšiu slúžku, než bola táto žena, ktorá ju chcela pripraviť o život.

Presne tak funguje Božia milosť v živote človeka. Ten, kto ju od Boha prijal, stáva sa verným a oddaným Božím sluhom.


Zdieľať: