Obyvatelia malej dedinky, ležiacej v srdci švajčiarskych Álp, pokojne spali. Strieborné mesačné svetlo zalievalo zasnežené strechy. Bola asi jedna hodina po polnoci, no vysoko nad dedinou, na najvyššom bode pohoria, ešte blikalo svetlo.

Nočný strážnik, ktorého sprevádzal statný vlčiak, pozrel k oknu a zahundral si: „Á, pán profesor Mitten dáva pozor na svoje hviezdy. Ten človek nespí, odkedy strážim – už desať rokov. Čo len na tých hviezdach vidí!?“

Hvezdár a matematik, profesor Mitten, bdel ako každú noc vo svojej súkromnej hvezdárni. Bol to starec, penzista, pôvodne profesor matematiky na univerzite v Ženeve. Keď prestal učiť, vyhľadal si pre svoj cieľ ideálne miesto. Tu v horách si kúpil pozemok a na ňom si nechal podľa svojich dlho pripravovaných plánov postaviť dokonalú hvezdáreň.

V horách žil úplne sám. Raz týždenne mu ľudia z dediny priniesli potraviny, poštu a rôzne potreby. Vo dne spal a v noci bol duchom preč z tohto sveta – vo hviezdach. Vo veľkej okrúhlej miestnosti s kupolou namiesto strechy sedí profesor Mitten. Sedí v pohodlnej leňoške, biela brada mu siaha až po prsia, nohy má zabalené do kožucha. Pred sebou má kopu rôznych výpočtov a poznámok.

„Našiel som ťa, moja hviezda! Objavila si sa v nekonečne pred desiatimi rokmi. Noc čo noc som pozoroval tvoju dráhu kozmickým priestorom. Spočiatku to bola presná dráha, ale potom sa odchýlila zo svojej cesty. Dnes, áno dnes, presne o tri hodiny zistím, či sú moje výpočty správne! Hviezda, ktorá nesieš moje meno, dnes nastane tvoj koniec! Mojím životným cieľom bolo objaviť novú hviezdu – a našiel som teba! Sledoval som ťa a žil som s tebou – a o dve hodiny je mi súdené, aby som uvidel tvoj koniec!“

Tak sa starý profesor rozpráva sám so sebou. Rozvážne pristupuje k obrovskému ďalekohľadu a otočením kolesa nasmerováva tubus k svojej hviezde. V zornom poli ďalekohľadu sa objaví niekoľko žiariacich hviezd. Vzadu, ďaleko, ďaleko vzadu svieti svetlomodrým jasom Mittenova hviezda! Astronom Mitten ju uprene a sústredene pozoruje. Vesmír je pokojný ako po iné dni. A predsa sa niečo deje!

V nekonečnom priestore neďaleko Mittenovej hviezdy sa objavil malý svetelný bod obklopený hmlovinou. Profesor zaostril svoj prístroj na tento úkaz. Áno! Blíži sa zánik jeho hviezdy! Letí vesmírom rýchlosťou tisícok kilometrov za sekundu! Výpočty profesora Mittena sú až do tejto chvíle správne. Kométa, prechádzajúca dráhou jeho hviezdy, zažiarila načerveno. Profesor jasne vidí, ako jeho hviezda začína cítiť blízkosť obávanej kométy. Hviezda sa zapáli bielym svetlom, ktoré sa chvíľami mení na oslepujúci jas.

Profesor kŕčovito drží ďalekohľad, na čele sa mu objavujú kvapky potu. Blíži sa zánik jeho hviezdy! Tam, milióny svetelných rokov ďaleko, sa v niekoľkých ďalších minútach odohrá strašná katastrofa – zrážka dvoch nebeských telies! Teraz!

Pred očami starého hvezdára zahorelo svetlo. Pred jeho zrakom sa rozliali tisícky iskierok všetkých možných farieb. Krásne hviezdnaté nebo i pokoj malej švajčiarskej dediny však zostali nenarušené. Hviezdy stáli na svojich miestach ako inokedy a biely mesiac zalieval dedinku v údolí svojím strieborným, studeným svetlom.

Keď sa rozvidnelo, nočný strážnik sa čudoval, že vo hvezdárni profesora Mittena sa ešte stále svieti. Nebolo nikoho, kto by ho zhasol! Profesor a matematik Mitten ležal mŕtvy pod svojím ďalekohľadom. Svoju životnú púť skončil spolu so svojou hviezdou – Mittenovou hviezdou – obaja ukončili svoju púť vesmírom.


Zdieľať: