Keď misionár Hudson Taylor prišiel do Číny, vydal sa raz na plavbu plachetnicou. Keď sa blížili k prielivu medzi Malajským polostrovom a ostrovom Sumatra, počul naliehavé klopanie na dvere svojej kajuty. Otvoril. Pri dverách stál kapitán lode.

„Pán Taylor,“ povedal, „nemáme vietor. Nesie nás to k akémusi ostrovu, na ktorom žijú divosi a obavám sa, že sú to kanibali (ľudožrúti).“

„Čo môžem pre vás urobiť?“ spýtal sa Taylor.

„Viem, že veríte v Boha. Chcem, aby ste sa modlili o vietor.“

„V poriadku, kapitán. Budem sa modliť, ale vy musíte zdvihnúť plachty.“

„Prečo? To je hlúposť! Veď nefúka ani najslabší vánok. A okrem toho, všetci námorníci si budú myslieť, že som sa zbláznil.“

Ale Taylor bol neústupný, a tak kapitán napokon súhlasil. O 45 minút sa kapitán vrátil. Misionára našiel ešte stále na kolenách.

„Už sa môžete prestať modliť,“ povedal kapitán. „Začal fúkať taký vietor, že ani nevieme, čo s ním.“


Zdieľať: