Ak sa vám ju podarí objaviť zamaskovanú medzi listami, tak máte naozaj šťastie. U nás je väčšinou jasne zelená a úplne splýva s farbou listov. Predné nôžky má veľké a hrubé. Nosí ich poskladané tak, akoby sa modlila. Podľa toho dostala meno. Vôbec však nie je zbožná ani mierumilovná. Práve naopak. Tie „zbožné“ predné nožičky má vyzbrojené ostrými pílkovitými zúbkami, ktoré sú účinnou zbraňou. Nepustia žiadnu korisť, ktorú majú na dosah. Modlivka dokáže byť krutým kanibalom – stáva sa, že hneď po párení zožerie aj vlastného samčeka.

Niektoré cudzokrajné druhy modliviek sú pestrofarebné ako kvety, sedia na konáriku a lákajú hmyz. Keď sa muška alebo chrobáčik pomýlia a zvedavo sadnú na zvláštny kvet, hneď na to doplatia životom.

Modlivka sa však stala aj vynálezcom zvláštneho spôsobu ochrany proti mrazu. Svoje vajíčka totiž ukladá do penovej hmoty, ktorú nožičkami vyšľahá z tekutiny vylučovanej zo zvláštnej žľazy na brušku. Pena uchráni vajíčka pred mrazom v zime a na jar sa z nich vyliahnu malé modlivky. Izolačné hmoty vyrobené z peny odpozorovali odborníci od modliviek a začali ich používať na izoláciu v stavebníctve a priemysle.

Stále sa máme čo učiť aj od tých najmenších a najkrehkejších tvorov v prírode.


Zdieľať: