Prednedávnom prišiel za mnou istý muž. Jeho dcéra sa rozhodla vydať za muža, ktorý sa mu vôbec nepáčil. Vošiel dnu a povedal: „Ak sa moja dcéra vydá za toho chlapa, prestane byť mojou dcérou.“

Povedal som: „Nehovorte tak. Vy ju milujete. Dovoľte mi, aby som vám niečo povedal, pane. Mám dve dcéry. Neexistuje nič, čo by mohli urobiť, kvôli čomu by som sa ich dokázal zriecť. Naozaj nič. Na tomto svete nemôžu urobiť nič, čo by ma viedlo k tomu, aby prestali byť mojimi dcérami.“

Ako som k tomu dospel? Zabudol som na ich minulosť. Stále sú to moje dcéry. Odpúšťam im v prítomnosti, pretože sú to moje dcéry. A bez ohľadu na to, čo urobia v budúcnosti, stále zostanú mojimi dcérami a budem ochotný vždy im odpustiť.

Zlým rozhodnutím môžeme veľmi ublížiť tým, ktorých máme najradšej. Možno to myslíme s nimi dobre, ale spôsob, ako svoj nesúhlas prejavíme, ich môže natrvalo bolestivo raniť. A tak namiesto našej lásky im ostane v srdci sklamanie, bolesť a pocit krivdy. Sloboda je ochota dovoliť tým, ktorých milujeme, aby robili rozhodnutia, s ktorými nesúhlasíme. Ale napriek tomu im budeme aj naďalej prejavovať lásku.