Až do polovice 19. storočia považovali za najvyšší vrch sveta Dhaulágiri (8167 m). No v rokoch 1845 – 1850 uskutočnil zememeračský úrad v Indii nové merania vrchu, ktorý dovtedy označovali ako Peak XV. Na veľké prekvapenie zistili, že dosahuje výšku 8848 metrov a Dhaulágiri prevyšuje takmer o 700 m.

Nadšení zememerači pomenovali vrch podľa riaditeľa indického zememeračského ústavu Johna Everesta ako Mount Everest. No domorodci ju už dávno predtým volali Čhomolungma (Bohyňa Matky Zeme), alebo Sagarmatha.

Neskôr robili ešte ďalšie merania. Dnes je Dhaulagiri na siedmom mieste spomedzi 14 veľhôr, ktoré presahujú výšku 8000 metrov nad morom.

Trvalo to však viac ako 100 rokov, kým sa v roku 1953 podarilo prvým ľuďom vystúpiť na vrchol Mount Everestu. Boli nimi Edmund Hillary a šerpa Tenzing Norkej.

Prečo vlastne ľudia chodia do hôr? Hory sú krásne, ale vedia byť aj kruté. Odohrali sa v nich tie najdramatickejšie príbehy, keď ľudia dokázali svoju statočnosť a obetavosť. Tenzing Norkej to povedal takto: „Hory nám dávajú len to, čo sme ochotní pre ne obetovať. Buďte veľkí a šľachetní a pomáhajte druhým, aby sa takými stali aj oni…“


Zdieľať: