Človek, ktorý cestoval po Švajčiarsku, objavil jedného dňa na brehu pokojného jazera nádhernú, ale odľahlú usadlosť. Keď zabúchal na záhradnú bránu, otvoriť mu prišiel starší muž, správca domu, ktorý ho srdečne pozval ďalej. Cudzincovi sa zdalo, že správca má úprimnú radosť z jeho príchodu. Previedol ho po celej záhrade a poukazoval mu, aké kvety pestuje.

„Ako dlho tu už bývate?“ spýtal sa cudzinec.

„Je to už veľmi dlho,“ odpovedal.

„Koľkokrát sa váš pán za ten čas vrátil domov?“

„Štyrikrát.“

„Kedy tu bol naposledy?“

„To už bolo dávno. Som tu takmer vždy sám; len veľmi zriedka sa sem zatúla nejaký cudzinec a navštívi ma.“

„Napriek tomu udržujete záhradu v takom perfektnom poriadku,“ povedal cudzinec. „Všetko rastie a kvitne, ako by sa mal váš pán vrátiť už zajtra.“

„Nie, pane,“ zvolal správca, „ja žijem v tom vedomí, že môj pán sa môže vrátiť už dnes!“


Zdieľať: