Spočiatku som si myslel, že Boh ma neustále pozoruje a hľadá, čo zlé som urobil, aby vedel, či si zaslúžim nebo, alebo peklo. Bolo to niečo podobné, ako keď sa pozeráte na obraz prezidenta, ktorého fotografiu vidíte, ale v skutočnosti ho vôbec nepoznáte.

Keď som si neskôr uvedomil, akú veľkú moc má Boh, zdalo sa mi, že život sa podobá jazde na bicykli – ale ten bicykel je pre dvoch. Boh akoby sedel vzadu a pomáhal mi šliapať.

Neviem však, kedy sme si vymenili miesta – a odvtedy sa môj život úplne zmenil. Môj život je – podobne ako bicykel – oveľa plnší. Žiť s Bohom je naozaj dobrodružstvo!

Všetko, čo môžem urobiť, odkedy Boh sedí vpredu, je nevzdať sa a vydržať. Pozná nádherné cestičky hore vrchom i cez skalnaté údolia, ktoré zdolávame v ohromnej rýchlosti. Aj keď mi to niekedy pripadá ako šialenstvo, Boh hovorí: „Šliap!“

Keď som bol plný pochybností a strachu a spýtal som sa: „Kam vlastne ideme?“, usmial sa a neodpovedal mi. Vtedy som sa začal učiť dôverovať mu.

Zabudol som v živote na nudu. Začalo sa veľké dobrodružstvo. Keď som mu povedal, že sa bojím, otočil sa a chytil ma za ruku.

Priviedol ma medzi ľudí, ktorí svojimi darmi naplnili moje potreby a obdarovali ma na ďalšiu moju cestu, vlastne našu cestu – Božiu a moju.

A opäť sme vyštartovali. Boh mi povedal: „Rozdaj, čo si dostal. Je to veľmi ťažké.“ Poslúchol som. Všetko, čo som dostal, som dal ľuďom, ktorých sme stretli. Zistil som, že keď dávam, vtedy dostávam a naše bremená sa stávajú ľahšími.

Spočiatku som mu nedôveroval a nenechal ho riadiť môj život. Myslel som si, že určite niekde nabúrame. Ale on dobre pozná tajomstvá úspešnej jazdy – vie, ako vybrať ostrú zákrutu, ako šikovne obísť veľké kamene a ako čo najrýchlejšie prejsť cez úseky, ktoré nám naháňajú strach. Keď mu dokážem dôverovať, začínam sa tešiť z pohľadov, ktoré sa mi počas jazdy naskytnú, zo sviežeho vánku, ktorý mi ovieva tvár. Je to paráda mať pri sebe takého Spoločníka. Keď si uvedomujem, že nič viac urobiť nemôžem, len sa na mňa usmeje a povie: „Šliap!“


Zdieľať: