Na päťročného Janka urobil veľký dojem príbeh o stylitovi Simeonovi. Bol to sýrsky pustovník, ktorý žil v 5. storočí. Ako askéta prežíval svoj život osamote na vrchole stĺpa. Tohto muža obdivovali a považovali za svätého, pretože viac než tridsaťpäť rokov svojho života prežil na malej plošinke na vrchole vysokého stĺpa.

Janko bol rozhodnutý nasledovať príklad tohto mnícha. Stoličku si vyložil na kuchynský stôl a celý nadšený začal liezť hore.

Keď mama počula akýsi divný zvuk prichádzajúci z kuchyne, prišla, aby sa pozrela, čo sa deje. To, čo uvidela, ju poriadne zaskočilo. „Janko, zíď dolu skôr, než si stihneš zlomiť krk!“ vykríkla.

Janko ju poslúchol, ale keď bol dolu, zašomral: „To je hrozné! Nemôžem byť svätý ani vo vlastnom dome!“

Aby si bol bližšie k Bohu, nemusíš liezť na vysoký stĺp, ani sa oddeliť od ľudí. Boh si praje, aby sme boli jeho svedkami tam, kde žijeme, bývame, chodíme do školy, pracujeme. Možno je to niekedy ťažšie ako žiť sám na stĺpe.


Zdieľať: