Príjemný a zbožný muž, úspešný podnikateľ, mal jedného syna. Bol naňho hrdý, pretože dobre vyzeral, bol šikovný a priatelia ho mali radi – až kým nebol jedného dňa zatknutý. Obvinili ho, že spreneveril, veľkú sumu peňazí. Vyšetrovanie dokázalo, že je vinný. Počas celého súdneho procesu mladý muž pôsobil dojmom, akoby sa ho to vôbec netýkalo – stále bol pyšný a ľahostajný. Vôbec ho to nezlomilo.

Prišla však chvíľa, keď mal byť vynesený rozsudok. Sudca ho požiadal, aby sa postavil. Hrdo a namyslene vstal. Zbežne preletel pohľadom po súdnej sieni. Všimol si, že za stolom jeho advokáta sa postavil aj jeho otec. Otec si totiž uvedomoval, že problém, do ktorého sa dostal jeho syn, je aj jeho problémom.

Syn videl pred sebou muža, ktorý kedysi stál a chodil vzpriamene s hlavou hore, pretože mal čisté svedomie a konal čestne. Teraz boli jeho ramená sklesnuté a hlava zvesená. Stál zahanbený, akoby rozsudok, ktorý mal byť vynesený nad jeho synom, patril jemu. Pri pohľade na svojho strápeného a skľúčeného otca syn napokon horko zaplakal a po prvýkrát pocítil ľútosť nad tým, čoho sa dopustil.


Zdieľať: