Moc viery spočíva v spoľahlivosti toho, na čo sa upiera.

Po prvom mrazivom týždni by som mohol ísť na breh niektorého väčšieho jazera a s najväčšou vierou, akú môžem mať, vkročiť na nový ľad. Ak by som sa aj hneď neutopil, určite by som sa aspoň vykúpal v poriadne studenej vode. Ale aj to by bol nepríjemný šok. Kým je ľad tenký, moja viera mi veru nijakým spôsobom nepomôže prejsť po ňom na druhý breh. Prečo? Pretože tenký ľad nie je spoľahlivým predmetom mojej viery. Veriť, že tenký ľad podo mnou nepraskne, je úplne nezmyselné.

Ak však mrazivé počasie potrvá dlhšie, ľad bude hrubší a hrubší. Vrátim sa na breh jazera. Aj keď sa možno budem trocha báť, aj ten najmenší a najváhavejší krok bude odmenený spoľahlivým pocitom istoty pod nohami. Viera môže teraz splniť svoju úlohu, pretože to, v čo verím, je spoľahlivé a hodnoverné.

Neexistuje človek, ktorý by vôbec ničomu neveril. Inak by sme nenastúpili do výťahu, auta, vlaku, nevstúpili na most, nezahryzli do krajca chleba… Každý má vieru. Rozdiel je len v tom, čomu alebo komu veríme.


Zdieľať: