Keď vnikne nenávisť a nepriateľstvo do rodiny, najmä medzi mamu a otca, je to veľmi zlé.

„Deti, poďte do izby. Musíme vám niečo povedať.“ Dodnes si pamätám, ako nás naši rodičia zavolali do obývačky a oznámili nám, že už nechcú byť spolu. Neustále hádky a nedorozumenia ich zraňovali natoľko, že už nemohli ďalej spolu žiť a rozviedli sa. Pamätám si, že som si sadla pod stôl a znovu a znovu si opakovala slová, ktoré vtedy otec vyslovil. Vtedy som ešte nechápala, čo to vlastne znamená, ale čoskoro som sa to dozvedela. Keď otec odišiel, nakukla som do skrine, kde mával svoje šaty a našla som tam starú košeľu, ktorú nechal. Ukrývala som si ju v izbe celé roky. Keď som bola sama a bolo mi smutno, hrala som sa s ňou a rozprávala, ako by to bol môj otec. Otec nás prišiel niekoľkokrát pozrieť, ale jeho návštev bolo čoraz menej a menej. Nakoniec k nám prestal chodiť celkom. Veľmi často som rozmýšľala, kam odišiel a či na nás myslí. Dúfala som, že áno. Pravdu sa zrejme nikdy nedozviem.

Ak poznáš niekoho, kto prežil podobnú bolestnú skúsenosť, ponúkni mu úprimné priateľstvo. Veľmi to potrebuje.

A ak si to okúsil práve ty na vlastnej koži, nezabudni, že ešte máš dobrých kamarátov a že nikdy nie si sám.


Zdieľať: