„Postavíme dva najväčšie a najluxusnejšie zaoceánske parníky na svete,“ vyhlásil Bruce Ismay, majiteľ lodiarskej spoločnosti White Star Line (čítaj Vait star lain). „Musia byť nielen širšie a dlhšie, ale aj rýchlejšie ako parníky, ktoré doteraz držali rýchlostné rekordy. A hlavne ide o to, aby dostatočný počet cestujúcich a nákladu zabezpečil zisk pre spoločnosť. Pre prvú triedu musí byť všetko maximálne prepychové. Jednoducho luxusné parníky.“ Tak sa v lodeniciach Harland and Wolff začala stavba dvoch superlodí, obrov „Olympic“ a „Titanic“.

3000 mužov usilovne pracovalo celé dva roky, kým bola loď slávnostne spustená na vodu, kde sa dobudovalo vnútro a interiér. Plavidlo bolo 259,8 m dlhé, 28,2 m široké a pri ponore 10,54 m malo výtlak 52 310 ton. Okrem podpalubia, kde boli obrovské parné stroje, malo plavidlo sedem poschodí, ktoré sa vypínali do výšky 23 m nad hladinou.

Na lodi boli kajuty pre 1034 cestujúcich I. triedy, 510 cestujúcich II. triedy, 1022 cestujúcich III. triedy. Spolu teda 2566 osôb. Lodný personál tvorila posádka 980 mužov -dôstojníkov, námorníkov, mechanikov, kuričov, stevardov, kuchárov a lodný orchester. Celý interiér bol vyhotovený vo veľkolepom štýle. Vyrezávané stĺpy a schodištia, čalúnené kreslá, obrazy známych majstrov, krištáľové lustre, bazény, telocvične, knižnica, salóny a jedálne. Jednoducho, palác na vode.

10. apríla 1912 vyplával Titanic – pýcha ľudstva, na svoju prvú veľkú plavbu z Európy do Ameriky. Nikto vtedy netušil, že to bude aj plavba posledná.


Zdieľať: