Predtým, ako som sa narodil, mala moja mama šteniatko – ovčiarskeho psa, ktorému dala meno Napoleon. Napoleon bol zo začiatku malé psíča, no onedlho začal rýchlo rásť. Mama s otcom vtedy bývali v jednoizbovom byte.

Keď prišlo horúce leto, malý Napoleon po nejakom čase zistil, že najchladnejším miestom v byte je kúpeľňa. Vždy si rád ľahol na studenú dlážku, aby sa ochladil. Neraz sa stalo, že za záchodovou misou preležal celé popoludnie.

Nanešťastie, Napoleon bol každý deň väčší a väčší. Ale záchod bol stále ten istý. Jedného dňa si Napoleon uvedomil, že je za záchodom uväznený a začal zavýjať. Vystrašená mama sa utekala pozrieť, čo sa stalo. Aby ho vyslobodila, musela odtiaľ Napoleona vytiahnuť. Potom si už dávala pozor, aby boli dvere do kúpeľne vždy zatvorené. Ale raz sa stalo, že niekto ich nechal otvorené. Skúste uhádnuť, čo sa stalo?! O chvíľu už mama počula, ako Napoleon v kúpeľni zavýja. Opäť ho musela spoza záchodu vytiahnuť. Žiaľ, nepoučil sa.

Keď sa to niekoľkokrát opakovalo, jedného dňa sa stalo, že mama ho ťahala a ťahala, ale nepodarilo sa jej vyslobodiť ho. Začal kňučať, lebo si pritom poranil laby. Mama, uvedomujúc si svoju porážku, musela zavolať inštalatéra. Jemu nezostávalo nič iné, len celý záchod odmontovať.

Keď niečo robíme a pritom nemyslíme na dôsledky, môže sa stať, že uviazneme vo veľmi zlej situácii. Boh odpovedá na naše žalostné zavýjanie a vyslobodí nás. No vytiahnuť nás z toho je zakaždým ťažšie a ťažšie.

Poučme sa teraz, kým nie je príliš neskoro.


Zdieľať: