Keď som bol šiestak, našu dvojtriedku na dedine navštívila istá stará pani. Mala s nami besedu. Aj keď mala vlasy biele ako sneh a zvráskavenú tvár, stále bola energická a plná chuti do života. Keď odišla, jeden chlapec nahlas povedal: „Nechcem tak zostarnúť.“

Učiteľka, ateistka, mu odporovala slovami:

„Chceš zomrieť mladý?“

„Nie,“ odpovedal chlapec.

„Nuž,“ odvrkla, „buď zomrieš mladý, alebo zostarneš, a tak zomrieš. Iná možnosť neexistuje.“

Tieto slová na mňa hlboko zapôsobili. Aj malé deti už myslia na smrť. Úzkosť a strach, ktoré som vtedy vycítil z hlasu mojej učiteľky, ma až zmrazili.

Uvedomil som si, že bez Krista a viery vo vzkriesenie je budúcnosť veľmi skľučujúca a pochmúrna.


Zdieľať: