Keď som nedávno letel lietadlom, sedel som za dvoma malými deťmi, ktorým veru nebolo potešením, že musia sedieť v lietadle. Ich ustavičné fňukanie, pripomienky a sťažnosti znepríjemňovali život všetkým cestujúcim.

Už sme takmer pristávali, keď sa pri nich zastavila letuška a s veľkým úsmevom na tvári im povedala: „Čo má znamenať to vaše ustavičné frflanie?“ Zbytočný hnev a plač trojročného dievčatka a jeho mladšej sestričky na chvíľu prestal, keď si k nim prisadla a veľmi vážne im povedala: „Musím vám povedať, že v tomto lietadle sa nesmie fňukať ani plakať.“

Na veľké prekvapenie všetkých, deti sedeli ticho ani muk. Všetci cestujúci sa hneď cítili lepšie a príjemnejšie. Je pravda, že keď musíte cestovať s niekým, kto sa stále sťažuje a narieka, cesta sa vám zdá strašne dlhá.

Som presvedčený, že Boh by mi najradšej každé ráno pripomenul, že dnes chce so mnou „cestovať v lietadle, kde sa nesmie fňukať“. Naše reptania a sťažnosti znepríjemňujú život nielen tým druhým, ale aj nám samým.


Zdieľať: