V ten deň sme sa vracali domov. Boli sme takí unavení, že najradšej by sme sa už boli videli v posteli. Prechádzali sme pohorím, cez ktoré viedli serpentíny. Šli sme pomaly. Pred nami šli v dodávke naši známi.

Na vrchole kopca sme našli dodávku stáť na okraji cesty. Teta vystúpila z auta a rozbehla sa k nám. Celá rozrušená nám hovorila, že ich predbehlo nejaké auto, ktoré strašne uháňalo. Po chvíli počuli hrozný rachot. Keď sa tam šli pozrieť, našli auto prevrátené hore kolesami mimo cesty. Vodič zrejme v tej veľkej rýchlosti vyletel z auta, pretože ležal uprostred cesty. Bol v bezvedomí. V aute bol stlačený spolujazdec. Bol opitý a niečo bľabotal. Onedlho prišla záchranka, potom požiarnici a policajti.

Nepamätám si, ako dlho sme tam stáli, ale pripadalo mi to ako nočná mora – tma, všade naokolo blikajúce svetlá, policajti a vedomie, že sa stalo niečo strašné. Môj priateľ Milan zastavoval prichádzajúce autá. Bol veľmi bledý a vyľakaný. Ešte som ho takého nikdy nevidela. Počula som, ako vraví: „S alkoholom už nechcem mať nič spoločné!“ Aj keď sme boli unavení, v tú noc nikto z nás nemohol spať.

O niekoľko dní sme sa o tejto nehode dozvedeli viac. Muž, ktorý ležal na ceste, bol 15-ročný mladík. Zomrel pri prevoze do nemocnice. V krvi mu namerali vysoký obsah alkoholu. Jeho spolujazdec mal 19 rokov. Bol pripútaný bezpečnostným pásom a utrpel iba ľahké zranenia. Vodič pripútaný nebol. Vo veľkej rýchlosti dostalo auto šmyk, zišlo z cesty, prevrátilo sa a vodič vyletel cez predné sklo.

Na mieste nehody vedľa cesty nechali príbuzní postaviť malý pomník. Okrem kvetov, fotiek a plyšových medvedíkov sme tam videli aj pivové fľaše a cigarety. Vtedy ma pochytila poriadna zlosť. Akoby si vôbec neuvedomovali, čo bolo príčinou tejto nehody. Dodnes si pamätám, čo nám vtedy otec povedal: „Musíte byť veľmi opatrní, pretože takí mladí ľudia, ako ste vy, si myslia, že sa im nemôže nič stať. Potrebujete nájsť správnu rovnováhu medzi sebadôverou a hrdosťou, aby ste sa vo svete dospelých nevystavovali zbytočnému nebezpečenstvu.“

Keď sme neskôr šli okolo, na ceste som videla zaschnutú krv. Tá krv mi stále pripomínala, že tam zomrel človek, ktorý bol len o rok starší ako ja a len preto, že si myslel, že sa mu nemôže nič stať.


Zdieľať: