Jedným z dôležitých kritérií pri stavbe superlode Titanic bola aj bezpečnosť. Konštruktéri vymysleli úplne nový systém ochrany lode v prípade nehody. Titanic mal dvojité dno – pre prípad, že by loď vzhľadom na svoj hlboký ponor zadrela v nejakom prístave o dno. Okrem toho bola loď po celej dĺžke predelená vodotesnými prepážkami na 16 častí. V prípade akéhokoľvek poškodenia by sa vodotesné dvere uzavreli a voda, ktorá by vnikla do jednej časti lode, by sa nemohla šíriť ďalej. Loď bola skonštruovaná tak, že aj keby došlo k zatopeniu prvých štyroch vodotesných komôr, nemala sa potopiť. Práve pre tento vynález sa Titanic považoval za prakticky nepotopiteľný. Pri reklame to majitelia lode nezabúdali stále zdôrazňovať. Nikto nepredpokladal, že by mohlo dôjsť k takému závažnému poškodeniu lode, aby voda začala naraz vnikať do ešte väčšej časti trupu. A predsa. Ľadovec otvoril Titanic ako konzervu a urobil v ňom viac než 100-metrovú trhlinu.

Šéfkonštruktér lode Thomas Andrews, ktorý sa samozrejme tiež zúčastnil na prvej slávnostnej plavbe, vstúpil spolu s kapitánom do podpalubia, aby zistili rozsah poškodenia lode. S hrôzou v hlase musel kapitánovi Edwardovi Smithovi oznámiť: „Voda začala súčasne vnikať do 6 vodotesných komôr vpredu. Pumpy ju nestačia odsávať. Keď sa komory naplnia vodou, loď sa nakloní dopredu, voda sa preleje do ďalších častí a Titanic sa určite potopí! Dávam lodi maximálne pol druha hodiny. Spúšťajte záchranné člny…“


Zdieľať: