Jozef mal povesť notorického alkoholika. Každý ho pokladal za beznádejný prípad. Všetci si mysleli, že je odsúdený žiť do smrti v špine a alkoholickom opojení. Jozef sa však stretol s Bohom a prežil obrátenie. Odvtedy sa všetko zmenilo. Začal žiť úplne inak. Ešte počas evanjelizačných prednášok sa z neho stal najpozornejší člen organizačného tímu, ktorý sa prihovoril každému, koho poznal. Bol ochotný urobiť čokoľvek a kedykoľvek. Nijaká úloha nebola preňho ponižujúca. Nič, o čo ho poprosili, nebolo pod jeho úroveň – upratal všetko, čo bolo treba, dokonca aj záchody, kde zostal neporiadok po výtržníkoch. Všetko robil s úsmevom na tvári a s vďačnosťou, že môže pomôcť a byť užitočný.

Jedného večera, keď kazateľ ako obyčajne kázal a hala bola plná ľudí, zrazu jeden muž vstal, uličkou prišiel dopredu, kľakol si a začal sa modliť. Kričal k Bohu a prosil ho, aby mu pomohol zmeniť sa. Kajúci alkoholik neustále vykrikoval: „Ó, Bože, zmeň ma. Chcem byť ako Jozef! Zmeň ma, aby som bol ako Jozef!“

Kazateľ prišiel k tomuto mužovi a povedal mu: „Syn môj, myslím si, že by bolo lepšie, keby si prosil: Chcem by ako Ježiš!“ Muž sa nechápavo pozrel na kazateľa a spýtal sa: „A Ježiš je taký ako Jozef?“