Keď som bol ešte chlapec, bývali sme vo veľkom meste. Našou ulicou prechádzal každý deň zmrzlinár. Mal dodávku, z ktorej tú zmzlinu predával. Keď ho deti zbadali, rozbehli sa za ním, pretože ten, kto prvý vyskočil do dodávky, dostal malú zmrzlinu zadarmo.

Stará mama ma varovala, aby som do auta nenaskakoval, pretože som ešte malý a mohol by som si ublížiť.

Jedno horúce letné odpoludnie som však mal veľkú chuť na zmrzlinu. Povedal som si, že musím byť v aute prvý a podarilo sa mi to. Zmrzlinu som dostal. Chcel som zoskočiť, no v tej chvíli som sa šmykol na spadnutej zmrzline a padol som na tvár. Udrel som si čelo, nos a bradu.

Šofér ma odniesol k starej mame. Starostlivo mi ošetrila rany a odreniny. Mlčala. Vedela, že som ju neposlúchol. V jej tvári som videl bolesť.

Stalo sa to už veľmi dávno, ale dodnes si to dobre pamätám. Dnes som už dospelý. Snažím sa nezabudnúť na to, čo mi radí Ježiš. Rozhodol som sa poslúchať a nespôsobovať bolesť ani sebe, ani svojim blízkym.


Zdieľať: