Ruský cár Nikolaj II. mal vo zvyku preobliecť sa za obyčajného vojaka a tak ísť medzi vojakov a skontrolovať hliadky. V jednej hliadke bol mladý muž, ktorého otec poslal na vojnu preto, aby sa naučil poslúchať a stal sa z neho poriadny človek. Život v armáde a medzi vojakmi mal však naňho úplne opačný vplyv. Akoby do ohňa prilievali ešte viac benzínu, taký neviazaný bol jeho život.

Jednou zo slabých stránok tohto mladého muža boli hazardné hry. Pritom mal na starosti financie a účtovníctvo vo svojom oddieli. Keď zistil, že dlhy, ktoré si narobil v hazardných hrách, sám splatiť nedokáže, požičal si z peňazí svojho oddielu. Tým si však vôbec nepomohol. Dlhy boli stále väčšie a väčšie a on siahal do spoločnej pokladnice stále hlbšie a hlbšie.

Jedného dňa sa rozhodol, že všetky svoje dlhy spočíta. Dospel k obrovskej sume. Uvedomil si, že to nie je schopný nikdy vrátiť. Rozhodol sa preto, že spácha samovraždu. Prichystal si pušku a do účtovnej knihy napísal: „Taký veľký dlh! Kto ho môže zaplatiť?“ Keď rozmýšľal o tom, ako to vlastne urobiť, od únavy sa mu podarilo zadriemať.

Cár, preoblečený za vojaka nižšej hodnosti, bol práve v tú noc na obhliadke. Keď zbadal, že v chatrči tohto vojaka sa svieti, povedal si, že sa pôjde pozrieť, čo sa tam deje.

Vošiel dnu a uvidel vojaka s puškou v ruke. Keď si prečítal, čo napísal do účtovnej knihy, všetko pochopil.

Keď sa vojak prebudil a chcel sa zastreliť, zrak mu padol na účtovnú knihu a na to, čo tam napísal: „Taký veľký dlh! Kto ho môže zaplatiť?“ Pod týmito slovami bolo dopísané: „Zaplatím celú sumu. Cár Nikolaj II.!“


Zdieľať: