Človek nestráca vždy, keď sa niečoho zrieka.
Nezištná láska
Keď som pred niekoľkými rokmi daroval krv, spoznal som v nemocnici malé choré dievčatko – Lízu, ktorá potrebovala krv od svojho päťročného brata. Jej brat prekonal tú istú chorobu a mal v krvi protilátky potrebné na boj s touto chorobou. Lekár vysvetlil celú situáciu jej malému bratovi a spýtal sa ho, či by bol ochotný darovať krv svojej sestre. Videl som, že chvíľu váhal. Potom sa zhlboka nadýchol a povedal: „Dobre, urobím to, ak to Lízu zachráni.“
Pri transfúzii ležal na posteli vedľa svojej sestry a usmieval sa tak ako aj my všetci, keď sme videli, ako malé dievčatko znovu naberá farbu. Po chvíľke však zbledol. Úsmev zmizol z jeho tváre. Pozrel sa na lekára a trasúcim sa hlasom sa spýtal: „Začnem zomierať hneď teraz?“
Malý chlapček nepochopil lekára. Myslel si, že svojej sestre musí dať všetku svoju krv.