Staroba nastáva vo chvíli, keď si človek pri zaväzovaní šnúrok kladie otázku: „Čo ešte potrebujem urobiť v tejto polohe, keď som sa už zohol, aby som si zaviazal šnúrky?“
Nič už nie je ako bývalo…
11. januára 2014
Zdá sa mi, že teraz je všetko ďalej, ako bolo predtým. Dokonca aj za roh domu je dvakrát tak ďaleko, ako bývalo kedysi.
Vzdal som sa dobiehania autobusu; zdá sa mi, že odchádza skôr, ako kedysi.
Zdá sa mi, že schody sú strmšie ako bývali za starých dní. A všimli ste si, že aj v novinách sú už nápisy oveľa menšie, ako boli kedysi?
Zdá sa mi už zbytočné stále niekoho prosiť, aby čítal hlasnejšie, veď každý rozpráva tak potichu, že ho sotva počujem.
Aj oblečenie je už teraz akési pritesné, najmä v páse a bokoch. Keď sa potrebujem obuť, takmer nedočiahnem na šnúrky.
Dokonca aj ľudia sa zmenili. Sú oveľa mladší ako boli vtedy, keď som bol v ich veku. Na druhej strane, ľudia v mojom veku sú oveľa starší ako ja.
Minule som stretol svoju dávnu spolužiačku. Tak veľmi zostarla, že ma dokonca ani nespoznala. Spomenul som si na ňu, keď som sa ráno česal. Znenazdajky som v zrkadle uvidel svoju tvár. To je strašné, teraz už ani zrkadlá nevyrábajú také dobré ako kedysi!
