V sprchách svojho „London clubu“ sa anglický vydavateľ a politik William Beverbrook stretol s Edwardom Heathom, vtedy mladým členom parlamentu, o ktorom Beverbrook pred niekoľkými dňami napísal a uverejnil urážlivý článok.

„Milý mladý muž,“ povedal vydavateľ v rozpakoch z nečakaného stretnutia, „rozmýšľal som o tom, čo som o vás napísal a dospel som k záveru, že som sa mýlil. Preto sa vám chcem teraz ospravedlniť a poprosiť vás o odpustenie.“

„To je od vás veľmi pekné,“ povedal Edward, „ale nabudúce by som bol rád, keby ste ma radšej urazili v sprchách a ospravedlnili sa mi vo vašich novinách.“

Keď niekomu krivdíme v súkromí, mali by sme sa mu medzi štyrmi očami aj ospravedlniť. Ak ale niekoho urazíme verejne, namieste je aj verejné ospravedlnenie. Niekedy je to naozaj nie ľahké urobiť. Slová ako odpusť, prepáč, mrzí ma to… sa vyslovujú akosi ťažko. Keď ich však vyriekneme, zdá sa, akoby nám padol kameň zo srdca.


Zdieľať: