Chris deVinck mal brata, ktorý sa volal Oliver. Bol to chlapec, ktorý trpel vážnym handikepom, bol slepý a pripútaný na lôžko. Nikto presne nevedel, či Oliver vníma svet okolo seba. Keď ho však kŕmili, tak jedol. Aj keď mal viac ako tridsať, pri jedle sa správal ako malé osemmesačné dieťa. Vyžadoval 24-hodinovú starostlivosť. Mama sa o neho obetavo starala až do dňa jeho smrti. Chris spomína…
Keď som mal takmer dvadsať, stretol som dievča, do ktorého som sa zaľúbil. Po niekoľkých mesiacoch som ju priviedol k nám domov, aby sa zoznámila s našou rodinou. Keď som ju predstavil rodičom a trocha sme sa spolu porozprávali, mama odišla do kuchyne, aby pripravila jedlo. Ja som sa jej spýtal: „Chceš sa ísť pozrieť na Olivera?“ O svojom bratovi som jej predtým, pravdaže, už povedal.
„Nie,“ odpovedala. Nechcela ho vidieť. Mne to pripadalo, akoby mi dala zaucho. Niečo som jej na odpoveď zamrmlal a odišli sme spolu do obývačky.
Zanedlho potom som stretol Rosemary, čiernovlasé, tmavooké, milé dievča. Pýtala sa ma na mená mojich bratov a sestier. Milovala deti. Považoval som ju za úžasného človeka. Po niekoľkých mesiacoch som ju priviedol k nám domov, aby spoznala moju rodinu. Predstavili sme sa. Trocha sme sa spolu všetci rozprávali. Zjedli sme večeru. Potom bolo potrebné nakŕmiť Olivera. Šiel som do kuchyne. Vzal som červenú misu, nasypal vločky, cereálie, mlieko, pokrájal banán a pripravil Oliverovi jedlo.
Potom si spomínam, ako som sa nesmelo spýtal Roe, či by nechcela ísť so mnou nakŕmiť Olivera.
„Samozrejme,“ povedala a šla za mnou. Sadol som si k Oliverovi na posteľ. Roe stála a pozerala sa na Olivera spoza môjho pleca. Dal som mu prvú lyžicu jedla, potom druhú.
„Môžem to skúsiť aj ja?“ spýtala sa s láskou hlasom plným súcitu. Podal som jej misu a ona ho kŕmila.
Ktoré dievča by ste si vzali?
Ja som sa oženil s Roe. Máme spolu tri krásne deti.


Zdieľať: