Sú dni, na ktoré nezabudneme. Pre predošlú generáciu to bol deň smrti amerického prezidenta Johna F. Kennedyho. Každý by vám zrejme vedel povedať, kde bol a čo robil vo chvíli, keď sa dopočul o atentáte na prezidenta. Pre súčasnú generáciu je takým dňom 11. september.
Bolo utorkové dopoludnie. Na deviatu hodinu bol zvolaný výbor Generálnej konferencie. Jednotliví členovia sa začali schádzať pár minút pred stanovenou hodinou. Zrazu niekto povedal, že do jednej z veží Svetového obchodného centra narazilo lietadlo. Nikto tomu nevenoval príliš veľkú pozornosť. Mysleli sme si, že malé športové lietadlo zablúdilo v hmle a narazilo do vysokej budovy.
Rokovanie výboru začalo. Po niekoľkých minútach ktosi oznámil, že ďalšie lietadlo narazilo do druhej veže, že to vôbec nie je náhoda, ale teroristický útok.
Snažili sme sa sústrediť sa agendu rokovania, ale nešlo to. O chvíľu sa objavila tretia správa o lietadle, ktoré narazilo do Pentagonu. Budova ministerstva obrany sa nachádza len niekoľko kilometrov od sídla Generálnej konferencie. Vraj sa stratilo ešte jedno lietadlo. Objavili sa aj ďalšie neoverené správy o tom, že bolo zasiahnuté ministerstvo vnútra.
Rokovanie bolo ukončené. Členovia výboru sa zhŕkli pred televíznymi obrazovkami. Spolu sme v hrôze sledovali, ako sa veže najvyššej budovy na Manhattane rútia na zem.
Hneď nato predseda Generálnej konferencie Jan Paulsen zvolal všetkých zamestnancov GK a zhrnul situáciu. Vyzval nás, aby sme zostali pokojní a prečítal nám niekoľko zasľúbení z Biblie.
11. september – obyčajný dátum, ktorý sa však stal synonymom hrôzy. Osudný deň, ktorý sa stal medzníkom v dejinách. V hĺbke svojho vnútra sme cítili, že svet už nikdy nebude taký, aký sme ho poznali doteraz. Pre Spojené štáty, i celý svet, sa začala iná, hrozivá budúcnosť.
Deň Ježišovej smrti na kríži bol najosudnejším dňom v dejinách ľudstva. Dejiny sa zmenili, ale k lepšiemu. Vtedy totiž Ježiš zaplatil najvyššiu cenu za naše hriechy a vydobyl nám spasenie.