Vnúčikovia sa hrali s babkou a dedkom v detskej izbe. Dedko popritom sledoval v televízii správy. Nechcel si nechať ujsť najnovšie udalosti vo svete.

Deti s babkou boli v plnom prúde, keď z ničoho nič ich dedko prerušil a spýtal sa staršieho vnúčika: „Máš rád babku?“

„Áno,“ odvetil vnúčik bez váhania.

„A ako veľmi ju máš rád?“ pýtal sa dedko ďalej.

Dávidko roztiahol ruky, ako len mohol. „Taaák veľmi.“

„A dedka máš rád?“ vyzvedal ďalej dedko.

Dávidko sa zarazil a zmĺkol. Na chvíľu zavládlo ticho. Keď dedko svoju otázku zopakoval, odvetil: „Porozmýšľam.“

Asi po hodine, keď babka v kuchyni chystala jedlo a Dávidko jej „asistoval“, dedko si spomenul, že mu vnúčik dlhuje odpoveď. A tak sa ho spýtal, či si teda už rozmyslel, či má dedka rád. Dávidko odpovedal: „Ešte rozmýšľam.“

Keď prešla ďalšia štvrťhodina, dedko opäť položil svoju otázku s tým, že teda si to už mohol rozmyslieť. Aby mu „pomohol“, roztiahol ruky asi tak na 30-40 cm od seba a spýtal sa: „Aspoň toľko máš rád dedka?“

„To je veľa,“ odvetil vnúčik.


Zdieľať: